Festival digitálneho umenia a kultúry, 19. 8.—7. 9. '20, Nomadická hybridná edícia Festival
digitálneho umenia
a kultúry
SENSORIUM
19. 8.—7. 9. 2020
Nomadická hybridná edícia

lístky

Sensorium

#8 Stockpiling Food For Thought s Iris Longovou

Späť na úvodnú stránku

Prinášame vám 8. diel série Stockpiling Food For Thought, týždenného karanténneho špeciálu festivalu Sensorium, tentokrát s Iris Longovou


Vyzerá to tak, že obmedzenie pohybu v Európe sa pomaly uvoľňuje a nás zaujíma, čo sa bude diať ďalej, najmä vo svete umenia a kultúry. Inšpiráciu sme hľadali v rozhovore s čínskou kurátorkou a výskumníčkou Iris Longovou. Rozprávali sme sa o tom, ako sa umelecký svet v Číne prispôsobil karanténnym opatreniam a o potenciálnej úlohe digitálneho umenia v súčasnej kríze.

Iris Xinru Long je nezávislá kurátorka, autorka a umelkyňa. Jej výskum sa zameriava na to, ako umenie reaguje na súčasnú svetovú realitu všadeprítomné výpočtové systémy a hromadné údaje. V súčasnosti pracuje ako výskumníčka umenia, vedy a technológie v Centrálnej akadémii výtvarných umení (Peking, Čína), kde prednáša o dátovom umení a umelej inteligencii a spoluorganizuje konferenciu EAST – Medzinárodnú konferenciu o vzdelávaní, umení, vede a technológii.

Iris bola nominovaná na cenu M21-IAAC (Medzinárodná cena za umeleckú kritiku). Za preklad knihy Rethinking Curating: Art after New Media (Prehodnotiť kurátorstvo: umenie po nových médiách) získala v roku 2016 nomináciu na cenu AAC Art China. V roku 2018 získala cenu Hyundai Blue Prize, kurátorské ocenenie na podporu nových kurátorov. Koordinovala úvodnú prehliadku Art Center OSN „The Kind Stranger“ (2019) a bola súčasťou umeleckej poroty na ISEA 2019 (Medzinárodné sympózium o elektronickom umení) v Kórei.

Jej umelecké diela boli vystavené medzinárodne na rôznych miestach, ako napríklad Múzeum umenia CAFA (Peking), Centrum umenia Chronus (Šanghaj), Elektráreň umenia (Šanghaj), Inštitút pre nestabilné médiá V2_(Rotterdam), ISEA (Hongkong). Bola zaradená do užšieho výberu na umeleckú cenu Prix Cube a získala čestné uznanie ifva (Inkubátor filmových a vizuálnych umení) v Hongkongu.

Iris má magisterský titul v odbore kritického písania o umení a dizajne na Kráľovskej vysokej škole umenia v v Spojenom kráľovstve a bakalársky titul v odbore žurnalistika a komunikácia na univerzite v Tsinghua v Číne.

Dohľad (2014), inštalácia v reálnom čase od Iris Long a Cedara Zhou, ktorá sleduje dve zlaté rybky v mise a mieša ich s najnovšími správami

Sensorium: Drahá Iris, ďakujeme vám veľmi pekne, že ste si našli čas na naše otázky. Môžete nám opísať, odkiaľ píšete, a aká je vaša situácia? Ako ste sa prispôsobili okolnostiam?

Iris Long: Píšem z Pekingu. Mesto práve zmenilo úroveň núdzovej situácie z I na II, čo znamená, že karanténne obmedzenia sa trochu uvoľňujú. Teraz pracujem z domu takmer tri mesiace. Učím a prednášam online. Moje kurátorské projekty sa odkladajú na rok 2021. Prechádzam na introspektívnejší režim a väčšinu času trávim výskumom a písaním.

Non-Places (Ne-miesta) od Marca Leeho – súčasť výstavy UNArt Center’s vernisáž výstavy The Kind Stranger (Láskavý neznámy), ktorú spolukurátorovala Iris Long

Sensorium: Ako reagoval umelecký svet na karanténne opatrenia v Číne? Stretli ste sa s inovatívnymi spôsobmi komunikácie, šírenia a prístupu k umeleckým dielam? Aké sú ďalšie výhľady?

Iris Long: Keďže všetky „offline“ udalosti boli zrušené, múzeá a galérie vynaložili veľa energie na ich presun do „online“ priestoru. Týka sa to výstav, umeleckých veľtrhov, revízií archívov atď. Vzhľadom na prostredie sociálnych sietí a silnú kultúru vysielania „naživo“ v tejto krajine sa veľa umeleckých odborníkov vrátane mňa rozhodlo organizovať stretnutia „naživo“ prostredníctvom nástrojov sociálnych sietí, ako sú TikTok a Kuaishou, alebo prostredníctvom softvérov ako Zoom a Tencent Meeting.

Príklady, ktoré si zaslúžia pozornosť sú napríklad online zvuková inštalácia od UCCA, ktorá je improvizovaným koncertom predlžujúcim zážitok z multimediálnej výstavy, alebo „We = Link: Ten Easy Pieces“ („My = Spojenie: 10 jednoduchých diel“) v Chronus Art Center, v ktorej sa nachádzajú diela špecificky vytvorené tak, aby reagovali na súčasné udalosti. X Museum v Pekingu muselo oddialiť svoje otvorenie, a tak vytvorili virtuálnu online výstavu v podobe hry. Periodikum The Art Newspaper China (TANC) tiež vytvorilo online fórum s názvom „Square“ na platforme weChat.

Ako kurátorka som sa podieľala na dvoch online programoch, ktoré sa týkali mojich kurátorských projektov z poslednej zimy: Mind the Deep: Artificial Intelligence and Art (Pozor na hĺbku: Umelá inteligencia a umenie). Nazývajú sa “The Hibernation Research Institute" (Výskumný inštitút hibernácie) a “Turing’s Land” (Turingova krajina). K projektu “The Hibernation Research Institute” som si prizvala štyroch rečníkov, odborníkov na tému umelej inteligencie, ktorí pomocou platformy GoBrunch viedli webináre. Zapojilo sa 30 výskumníkov a umelcov z celej krajiny.

Ďalšou z mojich vlastných reakcií bolo, že som sa ako kurátorka s Casey Reas a Carol Sabbadini spolupodieľala na projekte “a2p”, do ktorého sme prizvali 70 umelcov, aby preskúmali nové spôsoby zdieľania a obchodovania s digitálnym umením: obrazmi, videami a animáciami.

Protester/Eyes (Protestujúci/Oči, animované GIF od umelkyne aaajiao, na platforme a2p)

Sensorium: Nové médiá a digitálne umelecké diela často reflektujú súčasné problémy. Aká môže byť úloha umelcov v tejto kríze?

Iris Long: Podľa mňa nastal čas, aby sme si znovu prehodnotili otázku „spájania“ (ako opak izolácie) a „komunity“ – ich základnou infraštruktúrou je v súčasnosti samozrejme digitalita. Je myslím pozoruhodné, že digitálne nástroje umožňujú veľkému množstvu ľudí tvoriť a vyjadrovať sa, čo je samo o sebe liečivým procesom. Umenie má liečivú silu, a silu liečiť máme teraz vo svojich rukách všetci.

Tiež si myslím, že umelci majú poslanie „archivovať“ – prostredníctvom rôznych médií a umeleckých nástrojov, teda iným spôsobom ako ľudia vytvárajúci pravidlá, ekonómovia alebo novinári, ktorí archivujú fakty a údaje. Umelci archivujú „pocit“, ktorý prežívame, teda zmyslovejšiu, ale rovnako významnú súčasť kolektívnej pamäte.

The Electric Skin (Elektrická koža) od Vivian Xu, súčasť výstavy The Kind Stranger (Láskavý neznámy) v UN Art Center, na ktorej sa ako spolukurátorka podieľala Iris Long

Sensorium: Niektorí ľudia hovoria, že táto pandémia urýchli širší posun paradigmy v spoločnosti. Súhlasíte? Môžete opísať, ako vidíte význam a potenciálny vplyv tejto udalosti v širšom kontexte?

Iris Long:Myslím, že to dáva zmysel. Je síce zrejmé, že sa nachádzame v období hospodárskej a spoločenskej neistoty plnej pesimistických pocitov, no napriek tomu sa výrazne zmenila paradigma nášho vzťahu k prírode, ktorá bola súčasne propagovaná a ignorovaná.

Pandémia odhalila krehkosť navonok prosperujúcej civilizácie a núti nás, kolektívne aj individuálne, uvažovať o najnaliehavejších otázkach existencie.

nimiia cétiï od Jenny Sutela, audiovizuálne dielo, ktoré vzniklo použitím strojového učenia a baktérií vytvárajúcich nový jazyk, súčasť Mind The Deep: Artificial Intelligence and Artistic Creation v McaM Shanghai. Kurátorky: Qiu Zhjie a Iris Long


Odkazy:

https://irislong.xyz/cv
https://www.instagram.com/xingru_longiris/


Na rozhovore sa podieľali:

Rozhovor viedla: Célia Bugniot
Na otázky odpovedala: Iris Long
Úprava: Lucia Dubačová
Vydal: Sensorium Festival
Fotografie: Iris Long, Marc Lee, aaajiao, Vivian Xu, Jenna Sutela
Preklad: Zuzana Hrivňáková

Späť na úvodnú stránku